Beretónci majú keltský pôvod, vlastný jazyk, vlajku, folklór zvukom pripomínajúci írsky (výzorom už menej), „hlavné mesto“ Brest, čo má menovca v Slovinsku. Crêpes alebo tenulinké palacinky v sladkom i slanom prevedení (tie samozrejme nájdete aj v iných častiach Francúzska). Nemožno opomenúť divoký, studený oceán a s ním spojený rybolov, námorníctvo, moderný turistický jachting, potápanie, úspešné poľnohospodárstvo. A ako je typické pre celé Francúzsko i tu pri každej križovatke zakopávate o nespočet zámkov, kostolov a iných historických stavieb, ktoré hodno navštíviť.
Prekračujúc bretónske „hranice“ autom zistíte, že rýchlosť je síce obmedzená na 110 km za hodinu a diaľnica má už iba dva pruhy, no na druhej strane nemusíte v celom Bretónsku platiť diaľničné mýto. Všetky orientačné tabule sú dvojjazyčné – menší preklad pod hlavným francúzskym názvom je v bretónčine. Všetci Bretónci hovoria francúzsky, no už iba menšina sa skutočne dohovorí bretónsky a ešte menej Bretóncov bretónčinu používa v bežnom živote. Pôvodný jazyk by bolo možné považovať za mŕtvy už dávno, no udržiava sa ako kultúrne dedičstvo, predovšetkým prostredníctvom školskej výučby.
Bretónsko možno rodeliť na severné a južné a ak to nie je úplne smiešne, dá sa povedať, že aj na studenšiu a teplejšiu časť. Dnes už „iba hlavné“, kedysi i prístavné, mesto Brest, sa nachádza v jeho chladnejšej polovičke. Teplotné výkyvy sú v celom Bretónsku veľmi mierne, čo mne osobne veľmi vyhovuje. V lete sa teploty pohybujú okolo 25 ºC a v zime sú výnimočne klesnú pod 10 ºC. Voda v oceáne je ale studená i v lete. Približne 18 ºC na juhu a ešte menej na severe. Vstup do vody vyžaduje prítomnosť otužilca, našinca alebo neóprenu. Ja som si aj napriek neóprenovej ochrane zabezpečila týždenný oddych v posteli. Logicky, nemôže sa stať, že by pláže boli preplnené a to tiež nepovažujem za nevýhodu. V kľude si môžete vychutnať opaľovanie, hry na pláži, plachtenie, surfovanie a keď inak nedáte i to kúpanie. Sú aj takí, a nie je ich málo, čo sa tu radi potápajú. Lovia obrovské kraby alebo iba obdivujú podmorský život. Voda je čistá a neskutočne priezračná. Ja sa potápať neviem, tak iba lozím po skalách, nohy mi omýva slaná voda, prináša veľké množstvo maličkých krabov a rôzne druhy mušlí. Deti ich zvyknú zbierať so mnou.
Napriek studenému oceánu, ceny nehnuteľností každým metrom bližšie k pobrežiu rastú niekoľkonásobne. Vtipnou zhodou okolností sa stalo, že mnoho pozemkov pri pobreží dnes vlastnia staršie dámy. Totiž tradične pôvodne vzácnejšiu poľnohospodársku pôdu (vzdialenejšiu od pobrežia) dedili mužškí potomkovia. Dcéram ostávala „bezcenná“ skalnatá alebo piesková pôda pri oceáne. Dnes sa predajom jedného pozemku vedia zabezpečiť na dlhé roky, v niektorých prípadoch doživotne. Predovšetkým na juhu Bretónska (asi aj kvôli tej trošku teplejšej vode), okrem „obyčajných ľudí“, pôvodných Bretóncov, nakupujú domy vo veľkom bohatší dôchodcovia (nielen z Francúzka – Nemci a Briti obľubujú Bretónsko rovnako), bohatí majitelia podnikov, top manažment veľkých firiem, ale aj celebrity typu Hugh Grant. To samozrejme ceny nehnuteľností ženie ešte viac smerom nahor. A pretože vo Francúzsku sa daň z nehnuteľnosti počíta z reálnej trhovej ceny, mnohí pôvodní obyvatelia si nemôžu takú daň dovoliť platiť. Nie je výnimkou ak sú nútení predať svoj domov, a vymeniť ho za lacnejší, ktorého každoročné zdanenie si môžu dovoliť.
Bretónci si pestujú folklór a oslavujú ho na rôznych festivaloch. Cítiť z neho keltské väzby. Kto má rád tento druh hudby, určite pozná nejeden (často i medzinárodný) keltský folklórny festival organizovaný v Bretónsku. Festivaly majú bohatú medzinárodnú účasť účinkujúcich i divákov. Treba dodať, že to nie sú žiadne nudné stretnutia úzkej skupinky obstarožných nadšencov. Tento rok prišla okrem iného i Celine Dion a írsky Cranberries. Priamy prenos v televízii nechýbal.
Bretónsko má tiež mnohé výborné školy ako napríklad najlepšiu poľnohospodársku strednú školu vo Francúzsku, uznávanú pre jej kvality aj medzinárodne. Tiež má jedinú štátom schválenú školu venovanú výučbe plachtenia. To ma privádza na jeden zvláštny ostrov, kde stojí iba zopár domov, no nemožno tam už stavať nové. Okrem nich sa tu nachádza i jedna radová zástavba domov v typicky bretónskom štýle (kamenné steny, čierna strecha – opäť z kameňa, malé okná s drevennými okenicami natretými na bielo alebo na modro). Bývajú v nich študenti námornej školy, teda školy plachtenia. Ostrov Ile des Glenans je pre svoju unikátnu flóru (vo vode i na súši) pod ochranou od šesťdesiatych rokov. Odvtedy nie sú povolené žiadne nové stavby a odtrhnúť čo i len kvietok je prísne zakázané. Hoci bývať tu nemožno (ak nie ste vlastníkom jedného z mála domov na ostrove, alebo nie ste študentom či učiteľom spomínanej školy), zakotviť pri ostrove a pobudnúť na jachte môžete tak dlho ako vám zásoby vystačia. Mnohí tak robia nielen kvôli krásnemu prostrediu a zelenkavo-modrej vode s bielym pieskom, ale i pre opantávajúci pokoj, čo na ostrove vládne.
Ak ste neochutnali crêpes cestou do Bretónska v inej časti Francúzska, určite nevynechajte niektorú z „Crêperie“ teda palacinkární. Pochutnať si môžete na palacinkách tenších ako papier. Cesto je buď sladké alebo slané, rovnako ako výplň. Výplní je nespočet od ovocia, čokolády až po syr či morské plody. Kombinácie sú povolené všetky – okrem tradičných, teda sladké cesto so sladkou výplňou a slané cesto plus slaná výplň, odporúčam vyskúšať aj menej tradičné kombinácie sladkého cesta so slanou výplňou a naopak. Môžete si vybrať sladké cesto a do toho šunku, vajíčko a syr. Prípadne slané cesto so sladučkým džemom a nakrájanou broskyňou. Ak sa chcete najesť, určite si ich objednajte viac, ale nie naraz. Postupne, aby boli čerstvo pripravené. Cena jednej „placinky“ je 5 eur za kus a viac. Dajú sa kúpiť aj studené, nevyplnené vo väčšom počte. Sú poskladané dvakrát ako šatôčky. Zohriať a ochutiť výplňou si ich môžete doma na panvici. À propos, panvica. Nie je ako naša. Je väčšia a nemá okraje zohnuté nahor. Proste taká palancinka na palacinky. Ku crêpes sa obyčajne podáva „cidre“, čítaj „sidr“. Chutí ako žltá bublinková malinovka, no pozor, hoci v malom množstve, obsahuje alkohol. Cidre Je vyrobený z jabĺk a kúpite ho doslova na každom rohu. Drobných predajcov je neúrekom. Okrem nich cidre i crêpes ponúkajú aj supermarkety. O kvalitu neprídete a cena je lepšia. Avšak prídete o atmosféru.
Keď sme už pri jedle treba ochutnať i tradičné bretónske pečivo. Od sušienok (podobných medovníkom) až po akési „medvedie lapky“ zvané madeleine (majú tvar lodičky) chutí všetko pečivo výborne, no takmer tak isto. To kvôli obrovskému množstvu masla v ňom obsiahnutom.
Ak by ste sa rozhodli zájsť i do klasickej reštaurácie alebo si pochutnať na plodoch mora, nezabúdajte, že Francúzi, aj tí bretónski, berú stolovanie naozaj vážne. I v obyčajnej reštaurácii sa nenajete hocikedy. Vždy stojí za to spýtať sa, kedy sa podáva obed či večera. Ak si chcete byť istý, že sa vám ujde stôl, rezervujte si ho vopred. Predovšetkým na večeru, obzvlášť piatkovú a sobotnú. Objednávať à la Carte nie je cenovo veľmi výhodné. Skôr by som odporúčala nechať si poradiť a vybrať si jedno z ponúkaných menu. Jednotlivé chody sú starostlivo vybrané, aby chuťou pôsobili harmonicky a cena je neporaziteľná. Často za celé menu zaplatíte menej ako za hoci i predjedlo v ňom uvedenom ak by ste si ho objednali zvlášť. Tým chcem tiež naznačiť, že menu nie je žiadna menejcenná porcia, lacnejšia verzia s riedkou polievkou, menším kúskom mäsa a oklamanou zemiakovou kašou. Nie. Dostanete presne to, čo je napísané v menu. Úplne to isté by pristalo na vašom stole aj pri jednotlivej objednávke. Ale za inú cenu. A ešte jedna vec. V reštaurácii je zvykom ponúkať obyčajú vodu. Prinesú vám jej za liter, chladenú vo fľaši z farebného skla. Ak nemáte vyslovene chuť na minerálku, alebo jednoducho nechcete míňať, nie je hanbou o takéto osvieženie zdarma požiadať.
Posilnení miestnymi špecialitami môžete stráviť čas prehliadkou niektorej pamätihodnosti. Ak by ste aj nemali čas, náhoda vám môže pomôcť. My sme sa tiež veľmi nesnažili... Neďaleko od domu svokrovcov, na križovatke dvoch vedľajších a jednej hlavnej cesty, stojí malá kaplnka z jedenásteho storočia. Prehliadku sme s deťmi a kočíkom absolvovali v rámci uspávacej prechádzky. Svetlovlasá kurpulentná Poľka, študentka z Varšavy, nám ponúkla sprievodné slovo v angličtine a vo francúzštine úplne zdarma. Sprievdcovia sú často dobrovoľníci – študenti alebo dôchodcovia. Predovšetkým katolícke organizácie sú otvorené všetkým. Ak chcete, môžete spievodcu odmeniť podľa vlastného uváženia. Ak nechcete, nemusíte.
Čo sa týka ubytovania, okrem hotelov a súkromných prenájmov je tu ešte jedno veľmi zaujímavé riešenie. Kemping. Neľakajte sa a čítajte ďalej. Prenajmete si mobilný domček s kuchyňou, kúpelňou a troma spálňami v kempingovom komplexe. V cene máte neobmedzený vstup do bazénov rôznych druhov, na tenisové či volejbalové kurty. Deti majú k dispozícii veľmi dobre vybavený detský kútik v exteriéri. Denný program pre deti všetkých vekových kategórií je zabezpečený tiež. Musím povedať, že je skutočne zábavný a zaujímavý. Inštruktori hovoria anglicky a francúzsky. Večerné animácie pre celú rodinu sú takmer každý večer. Toto všetko bude stáť menej ako hotel. Kompromis nemusíte robiť ani ohľadne polohy. Väčšina kempingov je situovaná veľmi blízko pláže.
V Bretónsku sa určite nudiť nebudete. Okrem spomínaného sa môžete učiť jazdiť na koni (najmladší študenti majú šesť rokov), absolvovať kurz plachtenia (najmenší sa môžu zúčastniť tiež – naša štvorročná dcéra sníva o lodičkách a pozorovaní morských hviezdic doteraz), potápania a pod. Keď si na to spomeniem, neviem sa dočkať budúcoročnej návštevy. Hádam sa tam stretneme.
