reklama

Sú to Vaše peniaze, ale...

Dnes je pätnásteho. Treba zaplatiť nájomné, školné a hlavne musím poslať čo najviac peniažkov na Slovensko. Nie, nie som nijaká šedá eminencia dotujúca Slovenskú republiku (to by sa občas hodilo, však?), prípadne finančný špekulant. Nič také. Každý mesiac "dobrovoľne" poteším svojou návštevou najbližšiu pobočku Bank of China. Prečo som vlastne v tej banke každý mesiac? Veď trvalý príkaz existuje, no nie? A ak sa Vám predsa len zo záhadných príčin páči robiť taký istý platobný príkaz mesiac čo mesiac, nebolo by múdrejšie použiť internetbanking? Odpoveď na druhú otázku je striktné nie. Na tretiu otázku znie áno, alebo vlastne nie, lebo si cudzinec. Čiže odpoveď je opäť nie. A odpoveď na prvú otázku už máte. Príkaz musím urobiť v konkrétny deň, priamo v banke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

Ako to teda celé prebieha. Prídem, slečna ma nenechá vytlačiť si lístok na čakačku (podľa nej evidentne čínsky nečítam). Nezazlievam jej to, popravde som rada. Ďaľšej ukážem príkaz z minulého mesiaca a ona podľa vzoru ochotne vyplní nový. Iba raz som sa pokúšala napísať meno majiteľa nášho prenajatého bytu. S úsmevom hodili môj pokus do koša a vypísali nový ružový papierik. Mimochodom, povedala by som, že celá čínska byrokracia je ružová. Všetky papieriky sú ružové. Aspoň tie, ktoré obyčajne ostávajú mne. Z banky, z nemocnice až z obchodov. No, ale to je o inom. Takže späť. Už mám vyplnený príkaz hoci domčekové písmo neovládam. Teraz čakám na svoje čísielko. Som narade. Potom príde ďaľšia záhadná záležitosť. Fakticky účet nie je môj, ale manželov. Ja na ňom nemám žiadne podpisové právo. Nikdy nemusím predkladať žiadny doklad totožnosti. Nejde o to, že by boli v Číne takí dôverčiví. Keď sme žiadali s manželom o podpisový vzor pre mňa, pozerali na nás... no ako to povedať... podľa mňa nám nerozumeli. A možno aj rozumeli, ale nám to nešlo do hlavy/hláv, spolu ich máme dve a aj preto sme sa nechceli nechať len tak odbiť. Nakoniec sme si veci nechali vysvetliť. Funguje to totiž úplne inak. Podľa mňa nie veľmi bezpečne pre klienta. V podstate stačí vlastniť bankomatovú kartu a vedieť pin. Pri priehradke okrem príkazu odovzdáte aj kartu a naťukáte pin a hotovo. Takmer. Ešte slečna chvíľku bojuje s latinkou na klávesnici a potom Vám odovzdá potvrdenie. Je skutočne zvláštne ako lokálnym pripadá úplne normálne chodiť do banky každý mesiac s tým istým príkazom. Ale aj to, že hocikto môže použiť a doslova vybieliť niekomu účet ak má jeho bankomatovú kartu. Mnohí šikovníci si už pin nejako doriešia. Žial o podobných prípadoch tu počujem často. Náš čínsky prekladateľ tumu moc neveril. Veď podľa neho stačí mať bezpečné heslo, myslel tým pin. Ten si môžete kedykoľvek v bankomate zmeniť. Hmmmmmmm, zamysleli sme sa. Ďalej sme ho už nepresviedčali. Podobnú ceremóniu musíte absolvovať, ak si chcete vybrať z bankomatu viac ako 2500 rmb (čínska mena, sa tak správne nezapisuje, ale tu je to akosi zľudovelé) čo je odhadom 250 eur. Musíte k pracovníčke banky za sklom a naťukať kód pred ňou. Potom si môžete zobrať koľko len chcete, teda toľko, koľko máte na účte. Ešte pre vysvetlenie – najväčšia bankovka je stovka... čo je približne 10 eur, teda skutočne málo. Pri väčšej hotovosti potrebujete igelitovú tašku. To tiež znamená, že bankomaty pojmú limitovaný počet bankoviek, a sú tým pádom aj rýchlo vyprázdnené. Avšak bezkonkurenčne najlepšia zábava zo všetkého je pokus o posielanie peňazí do zahraničia. Práve dnes tam manžel bol. Prišiel úplne odreagovaný ako po dvojhodinovej vydarenej komédii. To nie je len tak, že prídete si do banky a pošlete peniaze kam chcete. Ako by k tomu čínska ekonomika prišla? Tie peniaze predsa nepatria Vám! Ach, vlastne áno. Tak dobre, môžete ich poslať kam chcete, ale najprv musíte priniesť zopár dokladov. Najdôležitejší zo všetkých je potvrdenie o zaplatení dane. Koľko peniažkov ste priznali, toľko si môžete poslať. Čože? Jáj, pán je zamestnaný a tvrdí, že zamestnávateľ predsa určite dane odvádza. Tak ešte musíte priniesť aj čínsku verziu pracovnej zmluvy. A zamestnávateľ mi dá to potvrdenie o dani aj na mesačnej báze? Ale iste, s dvojmesačným oneskorením. Prosííííííím??? OK, čo už. Ozaj, ešte jedna otázka. Väčšinou bude peniaze posielať manželka... ani nedohovorí. Noooo, tak to si musí priniesť pas (aké to prekvapenie, pri lokálnych prevodoch by snáď mohol prísť aj náš pes, ak by vedel pin) a sobášny list. Ešteže ho tu máme. Vrúcne dúfam, že anglický preklad obstojí. Hádam by som mala vysvetliť našu snahu o zasielanie financií na slovenský účet. Spoločnosť Bank of China nám samozrejme venovala bankomatovú kartičku. A tá prevzácna vec je platná iba v Číne. To je prvý dôvod. Druhý je ešte zaujímavejší. Sedíte? Takže, ak náhodou manžel spôsobí nejakú škodu svojmu zamestnávateľovi, čo nie je celkom vylúčené pri jeho povolaní, zamestnávateľ má právo zmraziť účet a stiahnuť si všetky financie z účtu späť. Čínska regulácia je napriek všetkému z pohľadu ich vlády logická. Je to ochraniteľský postoj. Cudzinci sú nepríjemní, tí sú väčšinou z cudziny a mávajú tam napodiv ešte stále svoje záväzky a hlavne účty... Potom je tu hrozba devalvácie. Ako vieme, Číňania vedia skopírovať všetko aj bankovky. Stobankovky ale nespôsobujú takú škodu ako by mohli päťstovky, tisícky či nebodaj päťtisícky. To mi však stále nevysvetlilo ten trvalý príkaz. Kruci. Možno to raz pochopím. Teraz idem radšej do tej banky, nech to mám z krku. Tento mesiac.

Tatiana Cocherová

Tatiana Cocherová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som dobrodruh i zodpovedná mama... čo s tým? :) Zoznam autorových rubrík:  Z ČínyZe ZáhoráZ BretónskaSúkromnéOstatné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu