reklama

Ako to zrátať hlupákovi

Vždy som bola skôr rezervovaná,  introvertná a hlavne nikdy, ale nikdy by som sa nedoťahovala o päť korún. Čo je na ceduľke, to predsa platí. Veď múdrejší než ja to tam napísali. Lenže teraz som v Číne. Vyjednávať som nakoniec predsa len skúsila a neskôr som tomu prišla i na chuť. Pocit výhry i ušetrené peniažky príjemne potešili. Je to však aj hra kto z koho. Kto má viac nervov, času a áno, kto je viac „bez hanby“. Tiež platí nepísané pravidlo štyroch cien. Prvá cena je pre turistov. Je to najhoršia cena, rozumej najvyššia. Druhá je pre takých ako som napríklad ja. Zjavne cudzinec, čo už ale trošku pozná pomery, prípadne čo to skomolí čínsky. Tretia je určená pre „cezpoľných“ Číňanov, alebo ak preferujete „došelcov“ z odinakiaľ. A štvrtá, tá najnižšia, je vyhradená pre domácich. Každá kategória má pomerne široké rozpätie. Aj preto sa vyplatí vyjednávať. Nehovorím, že som odborník, no takmer s určitosťou viem, že aj keď by som bola, tretiu a štvrtú cenu nikdy nedosiahnem. Aspoň tak mi bolo povedané.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Moje vyjednávanie začínam v polovici z pôvodne žiadanej sumy. Očakávam aspoň tridsaťpercetnú zľavu. Tiež už viem, že vyjednávanie končí, keď opúšťam obchod bez nákupu a nikto za mnou neuteká. Nie raz som úspešne okúsila i opak.

Dnes sa však stala zvláštna vec. Zbadala som ŠATY. Krása v hodvábnom prevedení. Predavač ich ocenil na 400 juanov. Tài guì le! Príliš drahé! Nesúhlasím s cenou hoci pri dotyku šiat si to nemyslím. Nestratím hlavu a navrhnem polovicu. Pri blížení sa k dohode chcem znížiť cenu z 260 juanov na 240. Predvač nesúhlasí a navrhne 255. Nevzdávam sa a ponúkam 250. Predavač sa zasmeje (Všimla som si , že Číňania, keď nevedia čo, alebo sa cítia trápne, smejú sa.), ale nesúhlasí. Dlho nesúhlasí. Stále nesúhlasí. Kruci! Prešľapujem v tom malom obchodíku, lebo šiat sa nechcem vzdať, no verím, že ešte čosi spustí. Skúsim to. Otáčam sa, akože som na odchode... nakoniec na mňa predavač zakričí posledný návrh. Cha! Oklamala som ho! Tie šaty by som kúpila i tak... Jeho návrh znie 245 juanov!?!? Nerozumiem tomu. Prečo išiel s cenou nižšie ako som mu ja sama navrhla?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O pár dní neskôr začína ďaľšia lekcia čínštiny. Obopnutá v hodvábe za 245 juanov sa doma snažím opakovať slovíčka po lektorke. Okrem učiva mi na každej hodine spomenie niečo z čínskych povier a čínskeho vnímania sveta. Tentokrát mi vysvetľuje tajomstvo čísla 250: „Číňania nikdy neuvádzajú cenu 250. To nie je dobré číslo. Neznie to dobre. Vždy ti dajú buď vyššiu alebo nižšiu cenu, ale nikdy nie 250.“ Učiteľka sa usmieva a hovorí ďalej: „Totiž, keď je niekto hlúpy, hovoríme, že má 250.“ Neviem síce čoho, ale my vieme, že hlupáci nemajú všetkých päť pokope. Číňania vedia koľko ich majú pokope. Zrátali to presne na 250. A ja viem, že od hlúpaka ma delilo 5 juanov a dobrá vôľa predavača.

Tatiana Cocherová

Tatiana Cocherová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som dobrodruh i zodpovedná mama... čo s tým? :) Zoznam autorových rubrík:  Z ČínyZe ZáhoráZ BretónskaSúkromnéOstatné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu